.
Home GALERIE Jatky Slovensko

GALERIE - Jatky Slovensko

Od Karin Michalovičové DĚKUJEME!

Pátrali sme po tom, ako to za stenami bitúnku vyzerá. Po viacerých telefonátoch sa nám konečne podarilo skontaktovať s pánom riaditeľom nemenovaného bitúnku a dohodnúť sa na dátume našej návštevy. Tento bitúnok nechceme konkretizovať z dôvodu anonymity. Na tomto mieste sme mali možnosť vidieť úplne bežné praktiky a metódy vykonávané na živočíšnych obyvateľoch, ktoré nám poskytujú obživu. Dôkazom sú aj fotografie, ktoré nám bolo umožnené vyhotoviť priamo na mieste. Videli sme, nie veľmi uspokojujúce podmienky, v akých ošípané čakali na porážku. Zvieratá boli ustajnené vonku pod prístreškom, bez prístupu vody. Nádoby na vodu boli úplne prázdne, vyschnuté a hrdzavé. Vraj sa tam voda ani nedáva. Zvieratám sa podáva voda iba v lete vo forme zavlažovania cez zavlažovacie zariadenia, ktoré sú upevnené na stropoch kotercov. Hoci, nevieme si predstaviť, ako sa mohli z tej vody napojiť, keďže voda stekala po ich tele až na podlahu plnú výkalov. Zároveň sme mohli vidieť známky nervozity a vlastne aj strachu, ktoré sa prejavovali v ich správaní. Navzájom do seba narážali a skákali po sebe, mnohé mali na tele viditeľné krvavé škrabance a jazvy. Prasce mali skrátené chvosty a nemali predné zuby. Dôvod bol jednoduchý:Zvýšením stresových situácií v moderných chovateľských podmienkach sa zmenilo aj samotné správanie týchto zvierat. Objavujú sa početné poruchy správania znižujúce ich hospodárske upotrebenie, rovnako tak dochádza aj ku kanibalizmu, keďže zvieratá nemajú dostatočné stimulanty na uspokojenie ich základných potrieb. Zároveň sa im v intenzívnych chovoch odopierajú nároky na ich inštinktívne správanie z dôvodu nedostatku miesta a materiálu pre ne. Hoci prasce sú veľmi inteligentné a zvedavé tvory, mnohí z nás si to neuvedomujú. Svoju zvedavosť môžu v chovoch prejaviť buď skúmaním prostredia, ak je dostatočne obohatené o slamu alebo iný prírodný materiál. Ak sa však tieto stimulanty v kotercoch nevyskytujú, zvieratá svoju zvedavosť prejavujú oňuchávaním a obhryzovaním ostatných jedincov, čomu sa snažia chovatelia predísť skracovaním chvostov, zubov či dokonca kastráciou. . Zaujímali nás bližšie podrobnosti o týchto zvieratách priamo z chovu, a tak sme chceli navštíviť aj dodávateľa, no nebolo nám to umožnené. Dôvod nášho odmietnutia nebol vysvetlený. Pred nami sa otvárajú kovové dvere a za nimi môžeme vidieť množstvo očí. Sú to oči zvierat, ktoré nevedia, prečo sa ocitli na tomto mieste plnom krvi. Obliehalo nás smrteľné ticho, keď sme zrazu začuli pískanie. V momente sa toto ticho zmenilo v strašný hluk a krik. Boli to zvuky, ktoré vydávali tieto nemé tváre v snahe „volať o pomoc“. Hvizd, ktorý vydával jeden z pracovníkov bol akýmsi symbolom „smrti“. Vo chvíli, keď ho ošípané začuli presne vedeli, čo sa bude diať. Do koterca vstúpili dvaja zamestnanci, ktorých úlohou bolo dostať po tri kusy jedincov do porážacieho boxu. Jeden mal v ruke elektrický poháňač, ktorým nabádal zvieratá k pohybu. Toto všetko prebehlo v momente, lebo na také počty treba pracovať veľmi rýchlo. V tej rýchlosti pracovník pichal zviera na akékoľvek miesto jeho tela, bez ohľadu na to či to bolo citlivé miesto alebo nie. Boli sme svedkami bezohľadného pichania poháňača do hlavy a dokonca aj opakované bodanie do oka, lebo vystresované zviera utekalo opačným smerom. Keď sa už „komodity“ dostali do porážacieho boxu, po jednom im bolo priložené elektrické zariadenie do blízkostí uši, ktoré ich omráčilo. Omráčené telo bolo zavesené za nohu na prístroj, ktorý ho vytiahol smerom nahor a v takejto polohe smerovalo k mužovi s nožom v ruke, ktorý mu podrezal hrdlo. Často krát sa stalo, že jedinec bol ešte aj po podrezaní pri vedomí, kedy už len čakal na vykrvenie. Po tejto fáze telo putovalo po linke, k ďalším fázam jeho spracovania akým bolo napríklad: obarenie vriacou vodou, zbavenie štetín, rozrezanie na polovičky, zbavenie vnútorností a ďalšie spracovania. Porážku vykonávali iba muži, keďže podľa slov pána riaditeľa a aj podľa toho, čo sme videli je táto práca pre ženy psychicky náročná a nezvládli by to. V deň našej návštevy bolo porazených 200 kusov ,čo ročne predstavuje 48 000 kusov. Hoci toto číslo nie je enormné v porovnaní s číslami zo zahraničia i tak predstavuje toto číslo počty zvierat, ktoré prišli o život kvôli nám.

Bitúnok sme z vlastnej skúsenosti zhrnuli do jednej vety:„Ten strach v očiach týchto bytostí už nikdy viac nechceme vidieť !“

 

 

1
1
Detail obrázku
2
2
Detail obrázku
3
3
Detail obrázku
4
4
Detail obrázku
5
5
Detail obrázku
6
6
Detail obrázku
7
7
Detail obrázku
8
8
Detail obrázku
9
9
Detail obrázku
10
10
Detail obrázku
11
11
Detail obrázku
12
12
Detail obrázku
13
13
Detail obrázku
14
14
Detail obrázku
15
15
Detail obrázku
16
16
Detail obrázku
17
17
Detail obrázku
18
18
Detail obrázku
 
Zobrazit 
 
 
Powered by Phoca Gallery